Mala som takého chodiaceho "naťahovacieho" Freda Flinstonea. Keď ho človek poriadne "natiahol", tak začal upaľovať, a potom spomaľoval, spomaľoval, spomaľoval... a zastal. Tak nejako je to s hnevom, ktorý nás zo začiatku dokáže naštartovať k neuveriteľným veciam. Ale keď odznie, spolu s ním sa vytratí aj motivácia.
Cez víkend som bola na seba poriadne nahnevaná. Naštvalo ma, že neustále hovorím o tom, aké je dôležité jesť zdravo a hýbať sa, žiť aktívne a plnohodnotne, a pritom som bola schopná dva dni sa takmer nepohnúť a spratať všetko bez rozdielu (pohlavia, veku, pôvodu, kalorickej a nutričnej hodnoty). Jesenné počasie, krátke dni, veľa práce, to sú všetko banality oproti najväčšiemu neduhu, ktorý môže ľudí postihnúť. LENIVOSŤ!!!
Tak som sa poriadne naštvala a rozhodla sa bežať do fitka. Bežať a dať zbohom všetkým lenivým jesenným dňom, ktoré zavádzajú svojími teplými farbami. Naštartovať tým behom seba a môj nový životný štýl. Dobehla som do fitka, odcvičila, dobehla naspäť domov a môj nový životný štýl nikde. Ale hnev bol preč.
A tak to ide stále dokola. Za tie roky striedajúceho sa hnevu, nadšenia, snahy, následného zúfalstva a ďalšieho nadšenia som už:
1. Prečítala asi stovku kníh o zdravom živote a chudnutí (niektoré ma skutočne posunuli ďalej a stáli za to, ale o tom inokedy).
2. Vážila sa každý večer a každé ráno a zapisovala si čísla.
3. Nalepila si na dvere skrine fotky žien, na ktoré sa chcem podobať.
4. Pila každé ráno jablkový ocot.
5. Asi desaťkrát si začala viesť denník o tom, čo, kedy, ako a prečo jem a pijem.
6. Držala asi pätnásť rôznych diét (nikdy nie dlhšie ako dva týždne)
7. Plakala.
8. Cvičila každé ráno Päť Tibeťanov.
9. Tešila sa.
10. Nejedla dva roky mäso!!!
Za ten čas snaženia sa som však aj na veľa vecí prišla. Napríklad na to, že:
1. Že čítať treba. Ale aj myslieť a uvažovať. Ak by totiž človek robil všetko, čo napíšu v časopise, tak by jedol vajíčka, nejedol vajíčka, pil veľa vody, pil málo vody, ale len z jazera, vydržal týždeň jesť len kivi, bežal by desať kilometrov a potom skolaboval.
3. Váha nie je priateľ. Ani nepriateľ. Je to bezmocná vec, ktorá neovplyvní moju náladu.
3. Inšpirovať sa inými je fajn. Chcieť zúfalo vyzerať ako niekto iný je zlé. Mám svoje jedinečné nedokonalé telo a chcem z neho vytrieskať maximum! A to je sakra ťažké...
4. Uf!!!
5. Viesť si denník o jedle, pití a pocitoch, skutočne má zmysel. Vtedy viem, čo jem a dokážem to kontrolovať. Zaberá to čas, ale stojí to za to.
6. Diéty sú výmysel ženských magazínov, prázdne sľuby v krásnom balení. Hlúposť (aj o tom neskôr).
7. Plač pomáha.
8. Aj Tibeťania majú niečo do seba! Hlavne ten prvý, z toho sa mi vždy motala hlava.
9. Tešenie sa je tiež dobrá vec.
10. A vyhodiť z jedálnička kvalitné mäso ako najlepší zdroj bielkovín, ale pokračovať v "ládovaní" sa sladkosťami, to si zaslúži nejakú cenu (za hlúposť).
Takže to zhrniem. Vyzerá to tak, že hnev je vlastne priateľ, len nám trošku zatemní myslenie. Počas jedného výbuchu hnevu môžeme naštartovať veľké veci, ale keď ustane, potom je ťažšie vytrvať. Vytrvať! Ach, vytrvať...
