Práve som sa dostala k zaujímavému príspevku v magazíne TIME, ktorý som si svojho času kúpila v jednom veľkom kníhkupectve v Krakove, kam ma dotiahla láska mojej kamošky Lilmy k všetkému poľskému. Je to krásne mesto, čo vám budem hovoriť...
Ale nie o Krakove som dnes chcela písať. Ja zasa milujem zahraničné magazíny a pri pohľade na septembrový TIME ma zaujala už titulná strana* s palcovým „The Real Cost of ORGANIC food“ (Skutočná cena organických potravín). Každý, kto sa aspoň trocha zaujíma o zdravie a výživu, by sa chcel konečne dozvedieť, čo sa skrýva za tým mystickým nápisom BIO.
Ide skutočne o potraviny, ktoré nám predĺžia a skvalitnia život, alebo len kvalitný marketing? A hlavne, čo máme robiť, keď nám svetoví výživoví guru-ovia radia „Go organic“? Naučiť sa „chodiť organicky“ (to je môj otrocký preklad, v skutočnosti to znamená niečo ako „prejsť na organické potraviny“), to chce čas, veľa plánovania a veľa veľa peňazí. A čo všetci tí, ktorí organické potraviny zatracujú? Rozhodne chcem vedieť viac. A vy?
Tí, ktorí majú znalosti z angličtiny a chvíľu času, môžu si článok Jeffreyho Klugera prečítať online TU a nemusia zaň „vysoliť“ 14 zlotých, ako som svojho času urobila ja:)
Pre tých, ktorých zaujímajú čísla, nech čítajú. Tí, ktorých nudia, nech preskočia na praktické rady v ďalšom poste:
- Organické potraviny v súčasnosti predstavujú len 3% z celkového potravinového trhu v USA a od 1% do 7% v Európe.
- Tovar z bio fariem je vo väčšine prípadov oveľa nákladnejší. V Číne sú napríklad ceny niektorých potravín vyššie o 700% než produkty klasického priemyslu.
- Štúdia American Journal of Clinical Nutrition (2009) priniesla prekvapujúce závery. Medzi organickými a tradičnými potravinami nenašla skoro žiadne rozdiely a klasické potraviny dokonca vykázali pri niektorých zložkách lepšie hodnoty.
- Väčšina západného sveta je neospravedlniteľne mäsožravá. EÚ vyprodukuje takmer 36 miliónov kilogramov mäsa ročne. Zvieratá pritom chovajú v zúfalých podmienkach, kŕmia ich vysokokalorickou stravou, aby rýchlejšie priberali a dostali sa na porážku. To všetko preto, aby sa pokryl dopyt po mäse.
- Riešenia však nie sú jednoduché: 1.) Ak by sa všetci ľudia rozhodli prejsť na bio-mäso, jeho produkcia by ani z ďaleka nestačila; 2.) Ak by sme sa rozhodli nahradiť mäso rybami, ktoré majú menej kalórií a sú bohatšie na omega-3, už teraz preťažené rybie farmy by skolabovali; 3.) Ideálnym riešením by bolo úplne vyradiť mäso z jedálnička, čo nedokáže každý. Proteíny v strave sa dajú nahradiť aj vajíčkami, sójou (tu úplne s autorom článku nesúhlasím), syrom, obilím či orieškami. (Väčšina ľudí by však zrejme prešla na stravu s veľkým obsahom sacharidov, myslím si ja)
- Čo sa týka produkcie rastlín, klasické farmy dokážu vyprodukovať dvakrát toľko potravy ako biofarmy, a ani to možno pri rastúcej tendencii populácie nebude stačiť. Do roku 2050 možno budeme musieť zvýšiť produkciu o 50 až 100%.
- Ani pri biofarme nemáme istotu, že sa do nej nedostali chemikálie napríklad z neďalekej klasickej farmy. Navyše, bio-farmári majú predsa len svoje pesticídy na prírodnej báze. Tie sa pri zvýšení bio-produkcie niekoľkonásobne predražia.
* Čím splnila jednu zo svojich hlavných funkcií – zaujať, informovať a orientovať, alebo tak nejako to bolo. Zdá sa, že ma tá žurnalistika niečo naučila, a tak gratulujem nielen Katedre žurnalistiky FF UK ale aj tvorcom TIME-u :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára