Prichádza to pravidelne - nesústredenosť, únava, depresívne nálady, zúfalstvo. Presne vtedy, keď si toho na plecia naložím priveľa, a potom sa všemožne snažím obísť svoje vlastné pravidlá. A s každým malým zlyhaním (hoci som k nemu dospela vedome) sa cítim stále menej schopná, menej užitočná a už vôbec nie úžasná.
"Máš psychický blok," hovorí mi môj chlap ráno v aute cestou do práce.
"Nie, nemám," odvrknem nevrlá a zúfalo túžiaca po spánku, hoci mám za sebou 10 hodín v posteli.
Cez deň za počítačom zjem tri muesli tyčinky, ktoré mám v zásuvke prichystané pre prípad núdze, jeden pagáč, hoci ich neznášam, zapijem to kolou, napchávam sa čokoládou a nechce sa mi ani nadýchnuť.
Približne vtedy napíšem do Googlu heslo "psychický blok".
A zisťujem, že moje telo sa ma vlastne snaží chrániť pred stresom a napätím.
Blok vzniká tak, že nás silná emócia núti reagovať na určitú situáciu vždy tým istým spôsobom.
Ak napríklad zlyháme na skúške, strach zo zlyhania nám vlastne bude brániť pri ďalších.
Môj mozog vlastne rieši veľký nápor ťažkých situácií tým, že sa im vyhne.
A vôbec mu nevadí, že je mi z tých všetkých vecí, čo som zjedla, naozaj zle.
A že takto sa zo mňa nikdy nestane sebavedomá a úspešná žena.
Čo ďalej s takým blokom???
Internet mi radí. Mám najprv nájsť svoje vnútorné dieťa a zistiť, kedy prvýkrát zažilo emocionálne stresujúcu situáciu.
Potom mám tú situáciu prežiť znova a postaviť sa za seba-dieťa ako ja-dospelý a chrániť ho.
Byť preň (teda pre seba) odvtedy láskavý, milujúci rodič.
A ak to nevyjde, mám navštíviť odborníka.
Dobre, skúsim a dám vedieť, ako to dopadlo.
Ale čo spravím práve teraz? Prestanem byť na seba taká prísna. Zajtra si kúpim nový parfum, pretože si ho zaslúžim. A pustím si Beyoncé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára